Časť druhá – zápal mozgu

Celé sa to začalo  pred Veľkou nocou 2013, kedy sa mi opäť zhoršil ekzém.Bol to necelý mesic pred mojimi druhými narodeninami. Rodičia radšej zavolali ako stále imunologičke a znovu som dostal Prednison. Stihol som ešte na Veľkonočnú nedeľu „okúpať“ krstnú, cestou a večer som mal ako obyčajne moju zvýšenú teplotu tak do 38,7 ºC.

Ráno 1.4.2013 na Veľkonočný pondelok bez teploty som sa ešte na veľa vybral obliať starkú a sesternice. Poobede som sa pohral s najlepším bratrancom Majom, ale to už som sa začal podozrivo vyvaľovať na gauči, čo som nemal vo zvyku. Trošku som si pospal so zvýšenou teplotou.

Večer pri jedle som mal prvé 3-4 lyžičky problém otvoriť ústa a prehltnúť. Nejako som sa však  naštartoval a napapal sa. Po cca nejakej polhodinke, keď ma mamina išla uložiť spať a uložila ma na posteľ, som sa zrazu posadil a začal zvracať. Ešte som potreboval zvracať, ale som zasekol čeľusť a nechcel otvoriť, tak ma oci zobral do kúpeľni a prstom mi otvoril pusu aby som sa ešte vyzvracal.

Bol som trochu mimo, aj keď som stále dýchal, nereagoval som na otázky ale o chvíľku som sa spamätal. Po cca 10-15min som bol znovu chvíľu mimo,“ nereagoval som, trhalo mi ľavým viečkom, trochu som slintal, a hlavne som nedokázal pohnúť ľavou rúčkou. To som už nedokázal ani keď ma to prešlo a rodičia aj s tetou Ivou, ktorá medzitým prišla, volali pohotovosť. Pokiaľ prišla sanitka (skoro hodina) som bol ešte 2x“ mimo.“ Po príchode RZP podaný Diazepam, následne som reagoval „adekvátne.“

Zobrali ma cca o 23:40 do nemocnice našťastie aj s maminou. Ráno mi urobili len CRP a sono, mamina ma chovala lyžičkou, bolo to len podozrenie na febrilné kŕče!!! Na druhý deň, keď ma bol poobede pozrieť ocko som mu ukladal drevené puzzle, ale už som sa nevedel trafiť ľavou rúčkou.

Večer pri návšteve primára mu mamina oznámila, že má pocit, že Jakubko padá na ľavú nôžku na to dostala odpoveď: „To chce čas pani.“ Na druhý deň ráno som chcel papať ale keď mi mamina dala výživu tak som ju už nedokázal prehltnúť. Mamina zavolala ihneď lekára a neskôr sa opýtala aj primára, či nebudem mať niečo s hlávkou, mala ma postaviť na nohy aj keď vravela že sa neudržím a spadnem, bol som „zhodnotený“ že som maznoško a preto nechodím a maminka je precitlivená. Nato ma rodičia na „vlastnú žiadosť“ za pomoci starkej, tety Ivy a nemenovaného p. docenta previezli do DFN. Tam nás so starkou už čakal oci a keď ma z výťahu prevážali do ambulancie som povedal moje, všetci dúfame, že nie posledné slovo TATA!

Po CT a MRI mozgu a oboznámení rodičov pani doktorkou z ARA, že s takým nálezom sa u dieťaťa ešte nestretla – viacpočetné hyperintenzívne lézie, akútna encefalitída - vírusovej etiológie.

Kubík na ARE

Následný odber likvoru, nasadené lieky a na 99% zachránený život, pretože ako vraveli lekári bude rozhodujúcich nasledujúcich 48 hodín. Potrebný liek som dostal na poslednú chvíľu na piaty deň až na ARO(za čo  veľmi pekne ĎAKUJEME pani doktorke z ARA, že tak zaragovala), pretože sa nasadzuje už pri podozrení a nečaká sa na výsledky z likvoru, lebo by to už bolo neskoro. A ja som statočne bojoval aj keď na hadičkách (infúzie, lieky) a s nosogastrickou sondou som stále sám dýchal a ani raz ma nemuseli oživovať.

Jakubko na ARE  Bojoval som aj s výživou čo mi dávali – tzv. "naštiepené" mlieko. Tri   striekačky dnu, po troch hodinách tri von. Môj žalúdok to nechcel.   Lekári nakoniec súhlasili, že mi oci bude denne nosiť riadnu domácu stravu, len pomixovanú aby prešla sondou. Už pri prvej dávke domáceho vývaru s mäsom a zeleninou som bol spokojný.  Tak mi oci každý deň nosil rozmixovanú polievku a aj druhé a mamina ma kŕmila.